art   pochybností

                                     O čom by sa malo diskutovať v putike

                                  podvečer keď sa polámané lyže

                                  hodia do krbu

                                  a ani jeden z nás sa nenačiahne 

                                  za teplom

                                  sme ako ľadovec

                                  rozpukaní/ oddelení prasklinami.

                                  Tichá hudba, cinkanie skla

                                  všetko chutí ako včera

                                           aj Campari.

                                 ..ale pokoj,  ten pokoj je tak hmatateľný.

                                   - súmrak na Orave

                                    Vonku sneží.

                                    Vlci tu nie sú ani medvede.

                                    Len oblé kopce smerujúce ku katolíkom

                                    či ochlpené laby čalúneného kresla

                                    roztiahnuté do očisty

                                                  Na čo asi, by sa malo myslieť.

                                                 Kam by sa slušalo patriť?

                                    Keď vypľúvať živé mreny do Váhu

                                    tak niekde pri Gombáši  je absolútne ticho

                                    keď milovať

                                    tak mäkko, bledobelaso

                                       ako vŕzgajúci sneh...

                                        Nie je to vrcholový pokoj,

                                    keď chladom  zapriem nežnosť vlastného klitorisu?

                                                                                                                                                     ( február  2015)