Búrka si k nám cestu našla.

Prerazila cez hory.

Nebo stiahla čierna mašľa.

Niekto ventil otvoril.

Blesky križujú čierne nebo.

Každú chvíľu hrmí.

Akoby dieťa kreslilo svetelnou kriedou.

Všetko sa drží v kŕdli.

Len vietor, vietor nechce ustať.

Láme stromy ako zápalky.

Iba ľudia otvárajú ústa.

Oči im svietia ako majáky.

Z balkóna počujem hučať potok.

Strháva so sebou všetko aj skaly.

Akoby sa práve začal sľubení útok.

Zlyhali všetky dohovory.

V sebe cítim najhoršiu búrku.

Vždy keď sme spolu potme.

Drž ma dievča za ruku.

Buď dievča vždy pri mne.