Už je vo mne vlhko, slizko.
Hlavu skláňam hlbšie, nízko
v padnuté prsia.
Vidím, hľadím na strnisko.
Čerňou, suchom do oka blyslo
plevy zaslzia.
Nehybno je či vetristo?
Jeseň sa náhli cez strnisko
v zadymenej hmle.
Sivý oblak, tlak je nízky,
oblohy vrak, čierne misky
bez dna. Bezvetrie.
Prvá brázda vyoraná,
na nej sedí čierna vrana
hľadá zrno v nej.
Brázdy k brázdam pribúdajú
tam hľa vrany sa zlietajú
k hrude mazľavej.
Babie leto sa v slnku blyslo.
Víno zreje, nezakyslo
v sudoch obruči.
Dlhá jeseň chryzantémam
šepká čosi k láske témam
v teplom náručí.
I v decembri, v priazni zimy
praje život v teple klímy.
Strom, krík zapučí.
Anna Vodičková
|