Básnik vždy myslí vo veršoch.
Ťažko mu je myslieť v próze.
Cez deň, večer i v ranných snoch
oddá sa osudnej hrôze.
Vzruší ho peľ, chvenie lístia,
lúč slnka, prísvit za oknom.
Všetko čuje, vidí zblízka.
To Všetko je a žije v ňom.
KTOSI mu hýbe duše pákou,
prevteľuje sa vo vnemy
ako keď prejde husle slákom
virtuóz - huslista nemý.
Nemôže dať človek čo v ňom nie je.
Čím v duši vládne je mu Niekým dané.
Nútený sebou zo seba berie,
zo seba pre všetkých odvádza dane.
Ten Niekto, Ktosi vymáha zúročené dané.
Anna Vodičková
|
