|
Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
|
| |
Vyjedol som môj stôl
vyrosil mnohý znoj
vyhral i prehral boj.
Dnes sa len prizerám
ako tečie život môj.
Zboku sa prizerám
jak tečie pomaly
v neznáme diaľavy
nedávno silný prúd
teraz tak mľandravý.
Modré, živé vody
moja rieka mala.
Prekážky a nánosy
mocným prúdom brala
keď sa rozihrala.
Kto prúd jej oslabil,
kto jej bráni v behu,
kto ju zráža k brehu
k bahnistým mokrinám?
Čas – ten ju porazil.
V závetrí lenivo
v obzore sa stráca.
Jesenné slnko v nej
iba skúpo hrá sa.
Mútne sú jej vody
plné vírov spodných.
Viem, že raz utoniem
stratím sa navždy v nich
v hlbinách bezodných.
Anna Vodičková
|
|
|