Nevinnosť všetkého spiaceho
Keď som spal vedľa teba snívalo sa mi
že som sa zobudil pri tebe;
keď som sa zobudil pri tebe
myslel som že sa mi sníva
Kto spal niekedy vedľa oceána
ten vie -
je to podobné.
Ten pohyb krajín, oceánov
je v nej.
Je stelesnená
nevinnosť všetkého spiaceho
taká zraniteľná
že nepotrebuje ochranu.
V takých okamihoch
srdce sa otvára
odhalí všetko čo v ňom je
a nie je v ňom nič než ona.
V ktorej krajine sa nachádza
nemôžem povedať.
Ale viem -
kedže existuje láska
a tá odstraňuje všetkých démonov -
je v bezpečí,
môžem sa obrátiť
späť pokojne vedľa nej.
Keď sa zobudím pri nej, snívam.
Keď snívam o takých zobudeniach
prebúdzajú sa vo mne všetky významy lásky.
Keď sa zo spánku zobudí
Keď sa zo spánku zobudí
nebude žiadať aby ju pozdravilo svetlo
ani aby jej zaspievali ranné vtáky
ani v jeho náručí nezaprosí aby opakoval
zdvorilú konverzáciu ktorú už počula;
nebudú ju milovať ruže ale muži,
vykĺzne slobodná zo sladkej siete krásy
a všetky zmysly otvorí dokorán
aby ňou prenikol kažý pocit.
Keby som ja teraz vedel byť taký skutočný taký otvorený
a neboli by mi veci v polojase polojasné
netáral by som o tom čo je krása a čo nie
a nezmenšil lásku na pochabú báseň v temnote.
Spoznala si cestu od slova k pravde
Spoznala si cestu od slova k pravde:
Doposiaľ si žila medzi slovami a slovami.
Slovami a medzi slovami budeš žiť aj naďalej.
Už to pre teba nebudé také jednoduché, viem.
Prepáč, čo som ti ukázal. Ale
inak by sme tých pár týždňov neboli.
Vedro
zakaždým večer po čaji
vzal starký vedro na prechádzku
Prázdne vedro
Keď som sa spýtal prečo
povedal že sa tak ľahšie nesie
starký mal
odpoveď
na všetko
Septembrové mesto
September,
obdobie dopravných nehôd,
koniec prázdninových lások,
predkovia umierajú,
rodiny sa stretávajú.
Najkrutnejší mesiac,
márne nádeje,
všetky klamlivé poklady
bezpečne uzamknuté v prázdnych šatníkoch,
černice, začiatok tupej úrodnosti.
Slnko na prázdnych promenádach,
odraz v popraskanom zrkadle,
spaľovanie strnísk.
September,
obdobie príprav,
bozky ako letné okamihy,
chuť rozhorúčených tiel
ako chuť zapatrošených adries.
September,
čas rozchodov,
prílivy sa obracajú k mesiacu,
deti neochotne do školy,
na námestiach v centre mesta chryzantémy.
Obdobie slnečného jasu a pohrebov,
hmiel a úrazoviek.
Buldozéry odhŕňajú trosky leta,
cez môj prvý plač.
| 
