Provozované WEBy:   Totem.cz |  Čítárny |  Český film |  Seaplanet |  Humor/Hry/Flash |  Flash CHAT    Chcete svůj WEB? Napište nám 
Zpět na úvodní stranuISSN 1214-3529
Čtvrtek 28.3.
Soňa
Zde se můžeš přihlásit jméno:
heslo:
nové 

 Všechny rubriky 
  Poezie
 > Poezie
 > Klasické verše
 > Básnické slovo
 > Všehochuť
 > Teorie poezie
 
    

   
 
 Napsat do fóra o>
   
  

Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků.
<předchozí ve sbírce Metadón z kolekce Metadón
Autor: Klerik z atmosfery (Občasný) - publikováno 18.9.2019 (16:45:02)
další ve sbírce>

Spoveď malého Jonnyho

 

Dnes ráno,

kedže som dosť mladý a bláznivý,

požičal som si strojnú pušku, ktorú má otec

schovanú od vojny, vyšiel som von

a znížil stavy malých nepriateľov.

Odvtedy som sa domov nevrátil.

 

Dnes ráno

húfy policajtov so stopovacími psami

blúdia po meste

s mojim popisom vrytým

do pamäti a pýtajú sa:

,,Nevideli ste ho?

Je osemročný,

má rád Budkáčika a Dubkáčika

a Smelého zajka,

nevideli ste ho niekde?"

 

Dnes ráno

sám na cudzom ihrisku

sedím si a mrmlem to bola chyba, to bola chyba,

znova a znova

vymýšľam nejaký nový ťah

ale všetko je už v ťahu.

Stopovací psi ma vyňuchajú-

Majú moje lízanky.

 

Bláznivý vynález malého Jonnyho

 

Jedného dňa

keď sa hral so starým haraburdím v podkroví

vynašiel malý Jonny náhodou atómovú bombu

a kedže nevedel čo s ňou

zahrabal ju v prednej záhradke

 

Nasledujúce ráno

za ovseného páperia a východu slnka

zbadal ju ako vlhne medzi kapustami

a tak ju vybral

a vzal do mesta

kde voňala tulipánmi

a žiaľ nebola súca na jedenie

 

Ale čo s ňou robiť vzdychal kam ju skryť?

Bojím sa že príde čochvíľa nejaký snaživý policajt

a zadrží ma. Urobil by som vyhlásenie. Povedzme

že som za novú bombu modrú bombu protivojnovú bombu

bombu ktorá by mohla vybuchnúť v spálňach kde moji priatelia spia

 

A ani by nimi nepohla ani by ich nezobudila

len by im zarazila plač

bomba ktorá by skákala po ihrisku

a rozptýlila sa nad kvetmi

ktorá ba rozsvietila vesmír na celé roky a zoslala

spŕšky radostí

Ale on by si to nevšímal

vytiahol by zápisník a poznamenal by si

toto dieťa je šialené...

toto dieťa je bomba...

 

Uprostred môr minulej noci sa bomba stala priehľadnou

a moji atómoví priatelia v nej kráčali nahí

okrem niekoľkých vhodne umiestnených listov

ktoré sa bez prestania rozkladali

 

Vyzerám značne starší sliedim po zastrčených mestách

a hľadám miesto kde by som nechal svoju bombu lenže vždy ma odoženú

bezvýznamní politici vraj je to nástroj zastrašovania.

Pravdaže odpoviem!

Zastraší kvety a vtáky i slnečné svetlo

takže sa nezjavia

a jedného dňa za východu slnka keď vstanem a zažiarim

vyzriem von aby som mal istotu že môj vynález

nerozkvitol

nič neuvidím cez roztavené okná

 

 

Posledný list malého Jonnyho

 

Mama,

dnes večer doma nebudem,

netráp sa a nenechávaj ma hneď hľadať.

Nedávaj vypustiť kanály, aby našli moje telo,

rozhodol som sa zostať živý, neprehľadávaj

lesy, či sa v nich neskrývam, to ani nápad,

iba som skrátka išiel získať už svoju tvár.

Nezbaľ mi kufor pred dvere,

zlikvidoval som prístav bezpečnosti.

A moju fotku neukazuj v spoločnosti

teraz sa pohybujem v maske muža

cítim sa prostý vo svojej záhadnosti.

Myslím, že mi to celkom sedí,

zahodil som svoje krátke nohavice

a obliekol som si dlhé a

teraz odchádzam do mesta, teda

netráp sa a nenechávaj ma hneď hľadať.

 

Prenajal som si izbu bez záclon

pozerám z okna, premáha ma chlad

tvoj hlas má smutný, čudne starý tón

v rádiu, keď ma chceš späť prilákať...

 

 

Zver

 

Čosi, čo tam predtým nebolo

vstúpilo zrkadlom

do mojej izby.

 

Nie je to taký jednoduchý tvor

ako som si myslel najprv-

odkiaľsi priniesol zmar

 

len ruší tak ticho ako aj predmety

a ja teraz ponechaný na seba

splietam zložité príčiny jeho príchodu.

 

Rozpadávajú sa. Teraz, v januári, keď

svetlo zamrzlo na okne, počujem za ním

milión zhrozených vtákov, už aj tam vonku

 

je koniec idyly- rozdrvil

aj hviezdy ten tvor

čo napokon je u mňa

doma

 

Teraz budeme alebo spať, ticho ležať,

alebo sa zase oblečieme

 

Večer a slnko zohrievajú vtáka

v jej pootvorených dlaniach.

Za tichom izby iné hlasy a zvuky.

Láska moja, svet je vzdialená planéta

 

... a ty sa tu sklánaš nahá,

vietor z pootvoreného okna ti zahaľuje prsia,

tvoje padajúce vlasy ma pokrývajú.

Vták v tvojich pootvorených dlaniach vzlieta.

 

Nech sú naše dotyky bez hraníc-

nepatríme k rase bledých detí

ktorých telá len ťažko precitajú

ani medzi panny stále zahĺbené do svojho smútku,

len prebúdzame sa v cudzích posteliach spojení a dokonalí.

 

Stále sú po izbe rozhádzané šaty

ktoré sme mali kým sme sa stretli.

Večer a slnko prešlo izbou.

Teraz budeme spať, ticho ležať, alebo sa zase oblečieme.

 

 

Je to vždy tá istá predstava

 

Je to vždy tá istá predstava-

ty, ako vystupuješ nahá z jesenných riek,

z tvojho tela, pokrytého dažďom, stúpa para,

modré a sivé kvapky z teba padajú,

keď hovoríš,

listy klesajú a rozsýpajú sa.

 

je to vždy predstava tvojich pŕs

plných prudkosti morských tráv,

ktoré sa zachvejú pri dotyku- ryby

sa pária pod tebou, telo máš sivé, tieň

ho nasleduje,

oboje sa bláznivej verejnosti zo vzdialených promenád

zdá prízrakom.

 

Tá istá predstava,

len teraz jazero obklopené papradím

a sotva viditeľné cez mrholenie

tisíc milencov ťa nasleduje nahých

a nezanechá stopy v kútoch brieždenia.

 

Pochybnosť ťa nezničí

 

Pochybnosť ťa nezničí

ani klipkajúce oči nestratia tvoju podobu

keď svetlo v sietnici slabne

čo svitá vo mne to ťa osvetlí.

 

Na verejnosti sa môžeme uzavrieť do tmy

naše zrazu nájdené ústa nás odhovárajú od snov

ale my ako takí sme nebojácne tvory

naše svetlo kleslo prihlboko než aby mohlo komukoľvek slúžiť

putujeme voľní a dokonalí bez pohybu

 

láskou po tvrdých kobercoch

kde dvojice krúžia okolo miestnosti

a nájdu sa nakoniec v jej strede.

 

Naša láska stúpa ako veľryba zo svojho najbližšieho mora.

 

Ponúkam tento a mnoho iných obrazov

od spoločenských miestností po oceány

jedinú hviezdu a všetky jej odlesky-

nakoniec v sebe zahŕňame všetko

a nič nám nevie uniknúť.

 

Pod mojou rukou tvoje tvrdnúce prsia súhlasia

že zaspievajú o svojej podstate

potom z miest bez mena prichádza náš počiatok a chveje sa.

 

Necítime vtedy nič oddelene

preniesli sme sa navzájom do svetla

a tepla ktoré zalieva.

 

 

Ľadová dievčina

 

Nie zo snehu či z mrznúceho dažďa

či z niektorého daru prírody

urobil som si ľadovú dievčinu

 

bol to len samotársky nápad

ktorý mi chodil po rozume

až som si ju stvoril a obľúbil.

 

A keď ma teraz vodí sebaistý

po lokáloch a privátoch

a zastaví aby si ju obzrel

 

nevidí nič jasne. Iba

tých čo ju obklopujú

vidí akí sú.

Že je taká obyčajná

ako všetko čoho som sa kedy dotkol

mi nesvitne-

 

ani fakt že si vyžaduje

odo mňa len jednoduchý pohľad.

Už si ju časom zveličím.

 

Aby som ospravedlnil neprítomnosť

niečoho väčšieho. Na tom však sotva záleží:

aj mimo jej dosahu všetko

sa jej celkom podobá-

splýva s ňou.

 

Zavčasu večer

 

Stretol som ju zavčasu večer

autá už išli domov

bol som dvadsaťštyriročný a snivý

hlava plná tieňov ktoré jej jas zrazu škrtol

pod šatami sa jej tlačili prsia

bol včasný večer

a jar iba na niekoľko ulíc vzdialená

v zavretých parkoch sa listy činili

lokály nám nemohli dat nič

zavčasu večer

keď planuli uličné zábradlia

nebolo viac čo robiť iba ak byť spolu

 

Zavčasu večer sa odplavila do spánku

s hlavou na vankúši

slnko padajúce popri nej

zaplavilo okno

zavčasu večer

pár vtákov ešte spievalo na strechách

ich srdcia by sa zmestili do pohárov na vajíčka

bolo zavčasu večer

obloha machovela

jej šaty ležali na stoličke pri obloku

zavčasu večer ich zo seba striasla

bdelá a snivá

hlava voľná bez tieňov

brucho jej žiarilo

nikdy som netušil v tele toľkú krásu

nikdy som v tele netušil toľko jasu

zavčasu večer sme očarili jeden druhého

keď úrady sa zatvárali

a páry siahali po telefóne

a na všetkých linkách dostávali spojenie

zavčasu večer

nebolo vtedy viac čo robiť

a ani čo lepšie

 

Obracajúc stránky

 

Neskoro v noci som sedel obracajúc stránky

ako keby som hľadal riadky kedysi prečítané

ktoré ma prekvapili svojou jednoduchosťou.

Neskoro večer som sedel obracajúc stránky

môj jazyk zhášal drobné svetielka zaslepený

tým čím dúfal že sa stane.

Sedel som obracal stránky ignoroval

hlasy ktoré sa pýtali:

,,Aké odpovede možno nájsť prostým obracaním stránok

neskoro v noci listovaním hľadaním

riadkov ktoré si čítal kedysi?"

Kým budúcnosť hromadila svoje žiale

a veci neurobené sa kopili a množili

sedel som obracajúc stránky

a pomaly som sa učil

ako sa vzdať budúcnosti

už aj tak dosť preplnenej

a pochopil som

že na svete nie je nič komplikované

iba to čo som spravil ja

a že som roky žil

pod starostlivým dohľadom slepých

veriacich že oni ma vidia najlepšie.

Chýbala mi dôvera nie v to čo som

ale v to za čo ma majú iní.

Teraz som rád že som nemal tú dôveru

že som sedel neskoro v noci obracajúc stránky

a hľadal riadky ktoré som čítal kedysi

užasnutý nad ich jednoduchosťou.

 

Z miesta na miesto

 

Neponecháš nič a nič na zajtra-

keď ťa zastaví večer

obloha bude v rozvalinách-

 

keď začuješ neskoré vtáky

spievať unavenými hrdlami,

pomysli, aké je dobré, že

 

vedia, že prídeš,

a nejdú spať, aby ťa privítali,

teba, ktorý cestuješ z miesta na miesto,

 

keď neskoré popoludnie

zapadá do lesov, keď

na ničom nejako zvlášť nezáleží.

 

mačka kôň a slnko

 

mačka nedôveruje slnku

uhýba mu z cesty

iba tam kde sa slnko a tieň stretajú

tadiaľ kráča ona

 

kôň miluje slnko

celý deň sa vyhrieva

fŕka

a búcha kopytami

 

slnku sa páčia kone

ale nenávidí mačky

preto necháva rásť trávu

a rozpaľuje plechové strechy

 

 

 



Poznámky k tomuto příspěvku
rýp (Občasný) - 18.9.2019 > Co jsem četl, se mi líbí.
Body: 5
Doporučil 
<reagovat 
vlas.ta.há (Občasný) - 18.9.2019 > :) první dobrá ... dávkuju si:) zas přijdu
Body: 5
Doporučil 
<reagovat 
Čtenář - 19.9.2019 > Ok, ale poezie? To určitě NE!
<reagovat 
 Čtenář - 19.9.2019 > čtenář> A velmi dobrá, rozhodně ano!
<reagovat 
 Čtenář - 21.9.2019 > čtenář> Ale není to poezie, říkám, přeřaď to jinam, jinak si tu někteří volové budou myslet, že píší poezii!
<reagovat 
 Čtenář - 21.9.2019 > čtenář> Juldo nežárli a radši se douč ty přechodníky. Ono to přejde.
<reagovat 
Zeanddrich E. (Stálý) - 23.9.2019 >


dobrý, a to ..až velmi; potřebuji se k

tomu ovšem vrátit :)
Doporučil 
<reagovat 
Zeanddrich E. (Stálý) - 23.9.2019 >


vím, že je to ..o něco více práce, ale pouvažuj, zda nebylo by


přínosnější pro svět, kdybys to sem vkládal postupně; ..:).

 
<reagovat 
j.f.julian (Stálý) - 23.9.2019 >
Body: 5
Doporučil 
<reagovat 
čtenář ZDŠ LITOVEL - 24.9.2019 > Bohuno, ty nadržená děvko, kolik nám dáš, když tě vosedlá 11 kluků z 9A?
Budeš stříkat? Přetáhneš si laple přes držku?
POVÍDEJ, DĚVKO!
<reagovat 
čtenář ZDŠ LITOVEL - 24.9.2019 > Budem tě krutopřísně rajtovat, když zaplatíš, ty vyřvaná děvko, každýmu dáš litr a bude!
Rozumíme si?!!!
<reagovat 
j.f.julian (Stálý) - 23.9.2019 > Bohuna už mě tu zase napadla, opět neprávem! Já své názory píši pod svým jménem, Bohuno!
1-líbí se mi to
2-ano,chtělo by to dávkovat, 100% to málokdo dočte, dnešní čtenář unese tak max. 4 řádky, takže ty ostatní klidně publikuj znovu... 3-dle mého názoru to do kategorie poezie moc nesedí, ale to je podružné, asi by to mělo menší čtenost.
<reagovat 
 Čtenář - 23.9.2019 > j.f.julian> Kdybys měl vnoučata, tak ti řeknou, "dědo, nebuď trapnej."
<reagovat 
 j.f.julian (Stálý) - 24.9.2019 > čtenář> a já bych jim řekl, utři si mlíko a koukej makat, ať je co chlastat, usmrkánku!
<reagovat 
Místyflus (Občasný) - 24.9.2019 > BOHUNO!!! DĚTI SE TĚ NA NĚCO PTAJÍ? TAK JE SLUŠNOST JIM ODPOVĚDĚT!!!!
<reagovat 
žaža (Občasný) - 4.10.2019 >
Body: 5
Doporučil 
<reagovat 
  Zrušit obrázky    Zrušit větvení  

Přidat vlastní poznámku a hodnocení k příspěvku
<jméno   e-mail>

Kontrolní otázka proti SPAMu: Kolik je tři + jedna ? 

  
  Napsat autorovi (Občasný)  
 
 
1 2 (3) 4
 

 


Copyright © 1999-2003 WEB2U.cz, Doslovné ani částečně upravené přebírání příspěvků a informací z tohoto serveru není povoleno bez předchozího písemného svolení vydavatele.

Design by Váš WEB

Addictive Zone Orbital Defender Game
free web hit counter