|
Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
|
| |
Na bielom mramore červené vence.
/ pamätník padlých uprostred parku./
Vojna sa medzi kvietie plance.
Potôčky krvi bublajú v jarku.
Rumoviská, explózia, požiar, dym,
tam šteká guľomet hlasom hrdzavým,
tam zase vybuchla reťaz mín...
V spustnutom poli kostra tanku trčí,
posledný pozdrav mrúci vojak chrčí,
skaza, agónia, zem v šialenom kŕči.
A pyšný Nadčlovek v samovláde kričí:
preč so všetkým ľudstvom
z úzkej zemskej prični!
Odkrývam si oči.Na nebi slnka disk
zlatistým prameňom oblieva obelisk.
Tráva pod nohami ako zakvitnutá step.
Slabúčko sa zachvieva bielej ruže štep.
Je deň víťazstva - ôsmeho mája.
Chodníčkom k pamätníku sa približujú dvaja.
Kyticu modrookého orgovánu
kladú na piedestál.
Na jeho najostrejšiu hranu.
Je jar. Život si víťazoslávne dupe.
Dovysoka dvíha mierom ovenčenú hlavu.
Červená ruža si lupene lúpe,
červeným tylom kropí spiacich bratov slávu.
V korune líp si hrdličky zaľúbene hudú.
Vás, padlých za mier, za slobodu
pokolenia naveky v srdciach nosiť budú.
Anna Vodičková
|
|
|